Koľko ľudí, toľko chutí. A platí to aj pri kinematografii… toľko žánrov, radosť si vyberať. A dnes sa pozrieme na jeden z tých okrajových.
Žáner tzv. „found footage“ filmov (teda filmov, ktorých nosnou témou sú akože nájdené nahrávky z nejakej expedície a podobne), nie je vôbec nejakým raritným žánrom, od legendárneho Cannibal Holocaust sa daný žáner pýši mnohými zásekmi – niektoré úspešnejšie, ako trebárs The Blairwitch Project či Paranormal Activity, iné s veľmi pominuteľným úspechom.
Prípad číslo 2 je aj náš dnešný film z roku 2011 s názvom „Paranormal Incident“. Hneď z voleja sú človeku jasné dve veci – za prvé, tvorcovia filmu sa chceli zviesť na úspechu spomínanej série Paranormal Activity, a za druhé, veľa námahy si s vymýšľaním názvu filmu nedali.
Navyše, príbeh je tak tuctový, že tuctovejší už ani byť nemôže. Jeho základ je asi taký: skupina mládeže sa vyberie do dávno zatvorenej psychiatrickej liečebne, aby tam zmonitorovali paranormálne aktivity. Teda, polovica partie chce dokázať existenciu duchov, druhá zase takéto tvrdenia vyvrátiť.
Je vám to povedomé? Ak ste už nejaký ten „found footage“ videli, tak viete, že toto je podstata tak 95 percent celého žánru. Ide len o to, ako tvorcovia spracujú zvyšných 5 percent.
Tuná sa rozhodli celý tento paranormálny incident obaliť zvláštnym spracovaním vládnej konšpirácie, ktorú som nepochopil, a predpokladám, že nebudem sám. Nevadí, treba to brať ako snahu sa niečím odlíšiť.
Samotné spracovanie sa taktiež ničím nelíši od podobných snímkov, akurát na to, že údajná liečebňa bola zatvorená v 40. rokoch 20. storočia, budova i vybavenie vyzerá vcelku novo 🙂
Samozrejme, neobídeme sa bez totálne uletených činností – hlavný „hrdina“ John, ktorý vlastne jediný prežije…teda, „prežije“ celý incident, zanecháva zvyšnú päticu v budove liečebne, pričom je dohodnutý s Tess (tá je v tej pätici), že sa neskôr vráti, aby ľudí spolu trošku postrašili. A čo vás napadne ako prvé pri odchode? Samozrejme, zamknete jediné vchodové dvere (zámok s reťazou to istia). Lebo volám sa debil, že…
Ale to všetko je v podstate OK, ide o nezávislú produkciu. Čo mi ale vyslovene vadilo, boli prestrihy na sex medzi Brennanom (Brett Edwards) a babenkou, s ktorou svoju frajerku Blake (Nadia Underwood) podvádzal. Nie, že by mi holá baba prekážala, ale v kontexte filmu to nemalo žiadnu úlohu – sorry, ale toto je veľmi lacný pokus o predajnosť filmu.
Paradoxne ale, herecké výkony mi vôbec nevadili, možno s výnimkou Amandy Burton v úlohe vyšetrovateľky menom Rebecca. Sorry, totálne nepresvedčivý výkon, zčasti však zapríčinený vcelku infantilným scenárom, za ktorý ona osobne nemohla.
Ten totiž spáchal týpek menom Matthew Bolton (ktorý zároveň tento film aj režíroval) v spolupráci s Chrisom W. Freemanom, a súdiac z hodnotení ich počinov, zrejme by mali písanie scenárov a réžiu nechať iným, pretože evidentne z tohto súdka nepotečie. Ono to asi nebude len o tom, vedieť písať a chytiť do ruky kameru. Čo už, nie každý môže byť Kubrick.
OK, toľko asi k filmu. Osobne som videl horšie veci, tento sa mi – napriek tomu, že zrejme táto mini-recenzia vyznie totálne negatívne – vcelku páčil, ale to v podstate len kvôli hereckým výkonom väčšiny osadenstva.
Je škoda, že scenáristi si nedali trošku viac námahy s nápadmi (hoci je jasné, že v rámci tak limitujúceho žánru, Obalakým „found footage“ je, to je vcelku nemožné) a prostredie, ktoré som spomínal vyššie, celkový dojem riadne kazí.
Zrejme nesúvislé pokračovanie Paranormal Incident 2 (ktorého jediným spojením je osoba scenáristu Chrisa W. Freemana) vzniklo v roku 2013, a je známe aj aj ako 616: Paranormal Incident. To len tak na doplnenie, neviem, či ho chcem vidieť (jasné, že chcem! 🙂 )